Obec Kyselica | Žitný Ostrov

obec Kyselica

Táto obec patrí nepochybne medzi veľmi staré usadlosti, veď je známa už z listiny z roku 1205. V roku 1294 sa spomína ako Kyzelches, v roku 1296 Kessulche, v roku 1323 ako Kyselica, v roku 1387 ako Keselces. Obec bola súčasťou majetkov ostrihomského arcibiskupstva, obyvatelia obce požívali výhody vyplývajúce z postavenia praediálnych zemanov. Strediskom majetkov arcibiskupstva bola obec Vojka, ku ktorej patrili ďalšie obce: Dobrohošť, Rohovce, Báč atď. Tento stav pretrvával po stáročia, v roku 1852 obec bola začlenená do pôsobnosti bratislavskej župy. Samostatnosť stratila v roku 1941, kedy bola pripojená k obci Vojka.

V roku 1989 bola od obce Vojka odčlenená a bola pripojená k obci Rohovce. V roku 1993 sa obec osamostatnila a získala späť svoje katastrálne územie. V písomnostiach je viackrát spomenutá, napr. v roku 1245, 1345 a 1463.

V roku 1898 bol v Kyselici postavený kostolík svätej Rozálie na pamiatku moru v roku 1831. V tom čase mala obec 101 domov a 619 obyvateľov. V roku 1938 obyvatelia za pomoci vtedajšej prezidentskej kancelárie ČSR si postavili kultúrny dom. Tento slúžil ako kultúrny stánok miestneho ochotníckeho divadla, ale aj ako základná škola až do roku 1964. V súčasnej dobe je v ňom umiestnený Obecný úrad.

Vplyvom vojnových udalostí a zmien štátnych hraníc sa vývoj obce v roku 1918 až 1950 veľmi spomalil, počet obyvateľov klesol zo 612 na 210. V ďalších rokoch sa tento trend zastavil, ale vplyvom výstavby vodného diela Gabčíkovo počet obyvateľov z 263 v roku 1970 klesol na 122 v roku 1990.

Obec 1.7.1993 sa osamostatnila. Zákonnou povinnosťou a súčasne aj dôležitým znakom samostatnosti obce je, aby si prijala vlastné symboly: erb, vlajku a pečať. Na základe rozhodnutia obecného zastupiteľstva symboly obce Kyselica boli vytvorené, schválené a vysvätené v roku 2005, pri príležitosti 800. výročia prvej písomnej zmienky obce.

Keďže v minulosti Kyselica bola súčasťou Vojkanskej stolice, preto vlastný obecný erb nemala, bolo potrebné vytvoriť nový erb spolu s obecnou vlajkou a pečaťou. Erb bol vytvorený na základe prvej známej pečate obce z roku 1852. Symboly erbu sú uložené podľa zásad heraldiky na modrom štíte: v hornej polovici veniec z ruží a pod ním obrnené, šabľou ozbrojené rameno. Modrá farba je farbou jasnej oblohy. Ozbrojené rameno symbolizuje históriu, slobodný, šľachtinský pôvod obce a výkon vojenských povinností. Odvodené je z erbu pôvodných známych obyvateľov obce - rodiny Cséfalvayovcov, Kajdacsyovcov a Bittóovcov. Veniec nad ozbrojeným ramenom je symbolom patrónky obce, Svätej Rozálie z Palerma. Veniec ruží na erbe je presnou kópiou venca z oltárneho obrazo miestneho kostola Svätej Rozálie.

Mestá a obce