Mesto Dunajská Streda | Žitný Ostrov

mesto Dunajská Streda

Mesto Dunajská Streda vyrástlo na mieste starodávnej usadlosti ležiacej v srdci Žitného ostrova. Najstaršie osídlenie pochádza z bronzovej doby a stopy tu zanechali i stáročia z čias rímskej nadvlády a sťahovania národov. Pôvodná usadlosť bola svojou polohou miestom s čulým obchodným ruchom, pretože ležala na križovatke obchodných ciest a karaván.

Ranostredoveké dejiny mesta sú žiaľ veľmi hmlisté, pretože z tohto obdobia sa o meste nezachoval bezprostredný písomný prameň. Známe je len to, že v prvej polovici 9. storočia, v čase panovníka Karola Veľkého, bolo celé územie dnešného Žitného ostrova súčasťou provincie avarského kaganátu Vetvar.
Dnešné mesto Dunajská Streda vzniklo podľa mestskej kroniky r. 1874 pripojením dovtedajších samostatných častí újfalu, Nemesszeg, Előtejed k pôvodnej časti Dunajská Streda (maď. Szerdahely). Podľa spomenutej kroniky je prvý záznam o Dunajskej Strede v listine palatína a hlavného župana Loranda z r. 1250 v podobe Zerda, ďalšie záznamy sú v listinách z r. 1254-1255 v podobe Svridahel, 1270 Zerdahel, 1283 Zerdahel, 1358 Zredahel, 1786 Serdahel, od r. 1920 Dunajská Streda.
Názov mesta motivovalo privilégium, podľa ktorého sa na území dnešného mesta mohli každú stredu usporadúvať trhy. Neskôr sa však trhovým dňom stal piatok.

Významným obdobím ďalšieho rozvoja Dunajskej Stredy bolo 15. storočie: na základe dekrétu kráľa Žigmunda z r. 1405 sa niektoré významnejšie obce začali premieňať na mestá. Prvým dokumentom svedčiacim o mestských právach Dunajskej Stredy je portálny súpis (lat. conscriptio) z r. 1574. V meste žilo v tom čase 26 poddanských rodín a 3 šľachtické rodiny. Väčšina obyvateľstva Dunajskej Stredy sa živila remeslami.
Podľa súpisu z r. 1646 mesto už nebolo kráľovským majetkom, ale patril bratislavskému comesovi. Táto skutočnosť sa odrazila aj na právnom postavení mesta: od r. 1600 bolo majetkom rodiny Pálffyovcov. Potomkovia Pálffyovcov boli zemepánmi obce až do r. 1848.

V r. 1860 bolo v obľúbenom pohostinstve Zöldfakoszorú založené Okresné kasíno, ktoré bolo prvým kultúrnym stánkom mesta a jeho okolia. Ťažisko kasína bolo predovšetkým na osvetovej činnosti, ale usporadúvali sa tu aj divadelné predstavenia a iné kultúrne podujatia. V knižnici kasína bolo 1500 zväzkov kníh a za mnoho desaťročí bolo jedinou kultúrnou inštitúciou mesta i okresu. V r. 1919 bolo rozpustené, jeho bohatá knižnica chátrala a knihy sa stratili. V r. 1939 bola jeho činnosť obnovená, avšak svoju niekdajšiu úroveň už nedosiahlo, a tak v r. 1944 kasíno definitívne zaniklo.

V r. 1888 založil Leopold Goldstein prvú mestskú tlačiareň, ktorá existovala do r. 1938. Ďalšiu tlačiareň založil Izák Rimstein v r. 1922 a v r. 1933 i Dávid Weinberger (obidve v činnosti do r. 1939).
V r. 1895 dokončili práce na železničnej trati spájajúcej Bratislavu s Dunajskou Stredou a v auguste toho istého roku ju slávnostne odovzdali do prevádzky. Komárňanskú trasu dokončili nasledujúci rok a v tom istom roku dokončili a odovzdali do prevádzky aj budovu železničnej stanice.
V r. 1909 sa vo vtedajšej kaviarni Einbeck začalo príležitostné premietanie nemých filmov, od r. 1911 to bolo už pravidelné premietanie, od r.1931 sa premietali zvukové filmy.
Prvým časopisom mesta i regiónu sa stali Žitnoostrovské listy (Csallóközi lapok), ktoré vychádzali v rokoch 1901-1908, ich následníkom sa stal časopis Žitnoostrovský spravodaj (Csallóközi Hírlap), vychádzajúci v r. 1922-1937.
Vzhľad mesta sa v porovnaní s jeho vzhľadom v minulosti úplne, takmer nezvratne zmenil.

POZORUHODNOSTI

Rímskokatolický kostol Nanebovzatia Panny Márie, pôvodne gotický kostol zasvätený svätému Jurajovi, bol podľa viacerých prameňov postavený v poslednej tretine 14. stor. Roku 1518 bol kostol rozšírený v neskorogotickom slohu, koncom 17. storočia bol upravovaný a prestavaný a v poslednej tretine 18. storočia ho zreštaurovali v barokovom slohu. Hlavný oltár s barokovou stĺpovou architektúrou a s ústredným obrazom Nanebovzatia Panny Márie je z konca 18. storočia. Bočné neskorobarokové oltáre Piety a kráľa svätého Štefana sú z konca 18. storočia Barokovo-klasicistická kazateľnica a spovedeľnica sú z konca 18. storočia, krstiteľnica s malou plastikou Kristovho krstu je z polovice 18. storočia. Na fasáde s opornými piliermi sa našli detaily gotickej nástennej maľby. K objektu patria aj neskorobarokové plastiky svätého Mikuláša (z roku 1788), Najsvätejšej Trojice (z roku 1777) a Panny Márie (z konca 19. storočia). I keď objekt za stáročia viackrát upravovali, zachoval si pôvodný charakter a je vzorom neskorogotickej sakrálnej architektúry. V blízkosti stredovekého rímskokatolíckeho kostola vzniklo trhové námestie, ktoré dodnes ostalo ústredným priestorom sídliskového celku.

Evanjelický kostol bol postavený v roku 1883 v neogotickom štýle. Je to sieňová stavba s polkruhovitým uzáverom, zakrytým polkupolou. Loď má rovný strop, fasáda je členená pilastrami, veža je mierne prestavaná a situovaná do štítového priečelia, zakončeného oblúčkovým vlysom a postrannými vežičkami. Neoklasicistický oltár je z roku 1933, krstiteľnica je z roku 1883 a organ z roku 1903.
Synagóga izraelitov bol dokončený koncom rokov 1860. Jeho západnú stranu členili tri brány, pre ženy boli k dispozícii dve galérie, podlaha bola vyhotovená z mramoru, okná so zakladaním z farebného skla. V roku 1945 dostal kostol bombový zásah. Taký istý osud postihol aj nemesszegský – v roku 1927 počas “veľkého sporu” vybudovaný synagóga - ádás Jisráel. Je pravda, že tento bol po vojne obnovený, ale neskorší odchod zlomkov židovskej komunity, ktorá sa do mesta po vojne vrátila, a ľahostajnosť k osudu týchto budov spôsobila, že obidve spustli, a v období medzi 1950-53 (o tom sú nám k dispozícii rozdielne údaje) boli s konečnou platnosťou zbúrané. Dnes už len pamätník, odhalený 23. októbra 1991, pripomína niekdajšiu židovskú časť mesta, skoro tritisíc židovských obetí z mesta a jeho okolia v období hrôzy.

Žltý kaštieľ začali stavať na začiatku 18. stor. a stavbu dokončili r. 1770. Pôvodný barokový sloh kaštieľa bol začiatkom 19. stor. upravený v klasicistickom slohu. Je to dvojpodlažná obdĺžnikovitá budova so stredným trojosovým rizalitom, členený pilastrami a zakončený vykrojeným štítom. Na rizalite sú vertikálne pilastre s kompozitnou jónskou hlavicou a mušľou. V rizalite taktiež na bočných stranách sú tri okenné osi. Pilastre nesú kladie, nad kladím je nástavec s erbom v strede a so štukovou ornamentikou. V rokoch 1970-1972 do objektu presťahovali Žitnoostrovné múzeum, ktoré bolo v r. 1964-1970 umiestnené vo významnom dunajskostredskom historickom objekte, a to v tzv. Bielom kaštieli.

Biely kaštieľ bol postavený v duchu romantických stavieb z konca 19. stor v neskoroklasicistickom slohu. Bola to dvojpodlažná stavba so stredným rizalitom zakončeným tympanónom, v ktorom bol erb. Po presťahovaní múzea budovu zbúrali.

Mestá a obce